VANHELGD „Relics of Sulphur Salvation“, Pulverised Records, CD´14, SWE

O tom, že VANHELGD je jedna z najtalentovanejších kapiel vo Švédsku v dnešnej dobe, nemôže byť najmenších pochýb, taktiež môžem napísať, že všetky ich doterajšie materiály ma zrovnali so zemou ako buldozér, takže pochybnosti, či novinka „Relics of Sulphur Salvation“ nebude prepadák sú vysoko smiešne. Už prvý song Dodens Maskätna Anlete nakopne riť až vám sčernie, našlapané, husté, nápadité, melodické, surové a brutálne ako peklo samo. A takto sa to s nimi vlečie celý album, „Relics of Sulphur Salvation“ je ich najchytľavejším a zrejme aj najlepším albumom aký doteraz vydali. Skladby sú tak silné, že o slabé momenty tu nezavadíte, jeden riff strieda druhý, jeden lepší než ten predošlý, všetky songy stále napredujú a udržiavajú poslucháča stále v morbídnej hre. Musím vyzdvihnúť hutnú a dynamickú rytmiku, ktorá z tohto albumu robí zabijaka, myslím tým aj dynamiku a rytmiku samotných riffov, nielen vražedné bicie a dobre bublajúcu basgitaru. Nielen že samotné riffy sú tak skvele napísané po rytmickej stránke, aj melodika vám vrazí čepeľ priamo do krku, cítim tu nejaký odkaz až ku starým At The Gates / Grotesque, Unanimated. Ale toto kvarteto nemá za potreby kopírovať, je len cítiť, že sú nimi ovplyvnení, každý predsa musí byť ovplyvnený niekým iným a o to ide. Rozhodne stojím za názorom, že tento album strčí do vačku posledné At The Gates bez nejakých vážnejších problémov, taktiež 99% všetkých starých švédskych DM legiend s ich novými albumami, mnohí možno nebudú súhlasiť, ale ja si za týmto stojím, pri tomto albume má fakt človek v sebe silu zabíjať, ničiť a hanobiť! Mattias a Jimmy (obaja gitary a vokály) sú skvele kompozične vybavení, o technike vôbec nevravím, tá tu ani nemá čo robiť, jednoducho rúbu staré mrazivé old school riffy z ktorých vám príde zle, cítiť tu všade prítomné zlo, hrôzu, perverzitu (tu možno kvapku vychádzajú zo starých Autopsy), záhrobie, hnev! Perfektné vyhrávky sú absolútnym triumfom melodickej geniality, to sa týka aj sól, stále idú na doraz, nevydýchnete si! Dokonca zájdem so svojou trúfalosťou tak ďaleko, že toto dielo sa bez problémov vyrovná aj najlepším DM albumom 90tych rokov, mnohé aj prekročí. Chlapi v sebe našli neuveriteľnú životnú silu a taktiež sú v nebývalej forme, je tu príliš veľa faktorov na to aby toto dielo bolo vecou náhody. Ďalšiu pochvalu si zaslúži znova gitarový tandem za ich vokály. Neuveriteľná práca s frázovaním a výrazom, znejú ako besné šakaly na ich poslednom love smrti, prenasledujú korisť až pokiaľ nestratí posledné sily a potom ju jednoducho surovo zožerú. Presne takéto pocity mám z oboch protagonistov za mikrofónmi, aj oni dodávajú nahrávke jedinečné kúzlo, autentickosť a budete im veriť každé jedno slovo! Netreba menovať najlepšie songy albumu, každý jeden tvorí celú túto kolekciu barbarskosti, a keby mala väčšina Death Metalových kapiel aspoň tri tak silné skladby na albume ako všetky tieto smrtonosné údery, verte, že by boli radi. Uvedomujem si, že moja recenzia vyznieva ako najlepší DM album za poslednú dobu, no je to jednoducho tak, tomuto albumu som prepadol a som možno aj zaujatý, ale toto ma dostalo! Nekompromisná oslava hudby smrti v jej prirodzenej brutalite a jedinečnej sile, ak vám VANHELGD doteraz unikal, nechajte sa pohltiť ich šialenstvom.