VAALTOVASHE „Time Foul Constellation“, Self Released, Digital´19, CAN

VAALTOVASHE je kanadská Death / Doomová kapela, o ktorej ste pravdepodobne ešte nepočuli, jej názov je bizarný a hudba silne morbídna až strašidelná. Ide o celkom novú akvizíciu aj keď vznikli v roku 2012 pod menom Vaalt, donedávna mali vydané iba demo „Demo MMXIII“. V roku 2019 sa premenovali na VAALTOVASHE a zároveň prišlo k vydaniu debutového nosiča, len škoda, že pod žiadnym labelom a len v digitálnej forme, žiaľ aj taká je tvár súčasného undergroundu. Znova sa jedná o album ešte z minulého roka a mne nezostáva nič iné, len sa mu trochu povenovať v recenzii. Hudba je postavená na základoch Death Metalu, ale nie v zmysle klasických kapiel ako Obituary, či Deicide, ich koncept v rámci žánru je viac striktnejší. Ide o monolitickejší spôsob prevedenia hudby s dôrazom kladeným na temnotu, pochmúrnosť a vybičovanie odporných najvnútornejších pocitov hrôzy. Pri Death Metale klasickom sú skladby často hrané v určitom móde s často prísnym dodržiavaním štruktúr skladieb, výraznou dynamikou a s dôrazom kladeným na riff. VAALTOVASHE sú v tomto viac bližšie k Black Metalovému chápaniu, ich riffy sa až tak často nemenia, často zdôrazňujú jednotnú tému dlhší čas aby v poslucháčovi vyvolali mystické pocity temnoty, či pri senzitívnejších aj určitý stav tranzu. Ak sa do ich hudby ponoríte hlbšie a hlbšie, môže sa vám stať, že vás ich umenie načisto pohltí a vtiahne silno do deja a vďaka opakovaným riffom vaša myseľ odletí do iného priestoru. Ich Death Metal je jednoducho drviaci, už samotný zvuk gitár je čudne zafarbený, deformovaný a nie úplne typicky Death Metalový. VAALTOVASHE ide vždy len o jedinú vec, dosiahnuť pomocou riffov čo najintenzívnejšiu atmosféru. Ak použijú riff so sekaným, alebo zasekávaným spôsobom, robia to pomaly, zákerne a temne, žiadne nábehy na slam, alebo podobne. Každá skladba na „Time Foul Constellation“ má dve tváre, mohutnú drviacu a pomalú schátralú, prehnitú až do jadra. V tých pomalých je cítiť silný príklon ku austrálskej legende Disembowelment. Ak sa vám na Disembowelment vždy páčila originalita, spirituálna atmosféra a až transcendentálne vnímanie brutality, či mystické presahy, tak presne toto zažijete aj pri tých najpomalších častiach VAALTOVASHE. Je pravda, že Kanaďania nezachádzajú až tak ďaleko do najextrémnejších foriem spomaľovania, skôr si berú len niečo z ich atmosféry, tej mystickej a transcendentálnej. Oproti austrálskemu besu používajú menej gitarové sóla a vyhrávky, väčšinou si vystačia s variabilným manévrovaním hrubého riffu, tvarujú hlinu do podoby hrozivého božstva aby z neho vytvorili kult pochmúrnosti. Album obsahuje len štyri skladby, no na ploche cez 37 minút je rozhodne čo počúvať. Je pravdou, že melodika mohla byť o niečo lepšie spracovaná, napr. v porovnaní s Disembowelment ide o menej prepracované harmónie, skôr by som povedal, že ich skladby nie sú až tak chytľavé, no svojou ohromujúcou atmosférou dokážu usporiadať poriadne besy. Ale sú tu aj momenty, kedy sa melodika vyšplhá celkom vysoko, dôkazom môže byť napr. začiatok poslednej skladby O, Star of Time Sea, kde sú zastúpené strašidelné sóla a vyhrávky. Čo sa týka zvukovej podoby „Time Foul Constellation“, všetko je zafarbené zaschnutou krvou starých zaniknutých civilizácií, ploché, ale masívne gitarové steny, prirodzený zvuk bicích a podmanivé vibrácie basových liniek. Ešte som nespomínal vokály. Tie má na starosti Alayna Gretton, 25 ročná rodáčka z Calgary, Alberta. Uisťujem vás, že ak by som to nenapísal, nikoho z vás by ani na moment nenapadlo, že tento hrozivý vzlykot a chrapčanie, či záhrobné vťahováky pochádzajú zo ženského hrdla. Jej vokál je jednoducho bezchybný a plne dokáže odraziť celkovú atmosféru hudby, vôbec nič tu nekazí, práve naopak, povedal by som, že vokál je silným nástrojom VAALTOVASHE. Ak sa teda radi ponárate do podmanivých a uhrančivých, ale zároveň morbídnych diel kričiacej hrôzy, táto nahrávka má šancu zaujať vašu pozornosť.