UNLEASHED „The Hunt For White Christ“, Napalm Records, CD´18, SWE

UNLEASHED nás už desaťročia zásobujú svojím vikingským Death Metalom, konkrétne od roku 1990, kedy vydali prvé 3 demá a potom už nastala len smršť aj keď s menšou pauzou. UNLEASHED boli už od 90tych rokov tak trochu v tieni Entombed, Dismember, Grave, Hypocrisy, akoby im len ľahko spolu s Edge of Sanity dýchali na chrbát. Možno to bolo spôsobené tým, že UNLEASHED nehrali ten typický HM2 Death Metal s chrastivým zvukom gitár, no letmo sa ho dotýkali. Rozhodne UNLEASHED používali iné harmónie v gitarách, mali trochu odlišnú rytmiku a vokál Johnnyho nebol tak mäsitý a brutálny ako napr. Kärkiho či Lindgrenov. No s nutnosťou ale treba zdôrazniť, že meno UNLEASHED malo vždy cveng a slovo kult si jednoducho zaslúžia. Je zaujímavé, že ich najlepšie obdobie od debutu až po „Shadows In The Deep“ vystriedalo povedzme hluchšie s albumami ako „Across The Open Sea“, „Victory“ alebo „Warrior“, čím nechcem povedať, že by to boli vyslovene zlé albumy, len už im niečo chýbalo, aj keď na každom z nich sa objavili vypalováky, ktoré dodnes nesmú chýbať v ich koncertnom repertoári. No posledné albumy UNLEASHED patria medzi ich vrcholné, dokonca by som sa nebál tvrdenia najlepšie. Samozrejme debut zostane zrejme navždy neprekonaný, je to ikona, no nové albumy sú hudobne, muzikantsky, kompozične, ale aj technicky na omnoho lepšej úrovni. Zaujímavý by bol pohľad napr. na novinku „The Hunt For White Christ“ keby vyšiel hneď po debute, ako by bol vnímavý z dnešného pohľadu. Všetko má ale svoj poriadok a postupnosť, preto dnes UNLEASHED patria medzi najlepšie švédske Death Metalové kapely a z môjho pohľadu strčia Amon Amarth ľavou zadnou do vačku. Frederik Folkare je gitarista, ktorý UNLEASHED ťahá najviac dopredu. Ak sa pozorne započúvate do jeho práce na novinke, všimnete si mnohých detailov, ktoré doteraz nepoužíval, sú to menšie experimenty a postupy, ktoré z povrchného hľadiska síce vyznievajú ako typická jazda modernej éry UNLEASHED, no až pod mikroskopom si všimnete detaily. Dokáže mnohé riffy inovovať a hrať modernejšie, ale so starým feelingom a tradíciou, a to je veľkolepé. Samozrejme mnohé riffy sú úplne typickou ukážkou ako vystrihnutou z „Where No Life Dwells“, ale aj o tom to je, kapela si potrebuje držať aj pôvodnosť aby nestratila starých fanúšikov, no nemyslím si, že by to robili prvoplánovo, majú to v krvi. UNLEASHED novej doby jednoducho píšu skladby, ktoré musia byť úderné, musia mať nosný Heavy Metalový refrén, perfektné sóla, ale aj typickú melodickú črtu. A presne také aj skladby na „The Hunt For White Christ“ sú, v každej sú ohromné momenty, precízna práca gitarového dua, Johhnyho nenapodobiteľný vokál, vylepšený sound kde cítiť, že sa nahrávalo s modernejšími mašinkami atd. V podstate čo skladba to dobre odvedené remeslo, Frederik je výborný skladateľ a navyše sa snaží v každej skladbe hrať trochu iné sóla. S melodikou narába citlivo, netlačí vyslovene na pílu aby bola melodika príliš lepkavá a rýchlo opočúvajúca. Momentálne počúvam novinku s odstupom asi mesiaca a pol a stále ma udivuje, že to znie čerstvo a zaujímavo, žiadna nuda. Postupným počúvaním ale dochádzam tiež k ďalšej zaujímavosti, totiž UNLEASHED sú stále temnejší. Na každom albume majú tajomnejšie, alebo temnejšie skladby, no na „The Hunt For White Christ“ je ich doteraz najviac. Sú to tie pasáže, keď mi na chrbte vyrazia zimomriavky z pocitu dramatickosti a vážnosti, niekedy mám až pocit akoby som počul náznaky modernejšieho Black Metalu, no pretavené do klasického UNLEASHED módu. Samozrejme novinka všeobecne neprináša až tak podstatný pokrok ako by si niektorí fans priali, chlapi sa stále snažia o udržanie štýlu ako Incantation, alebo Immolation, preto pre niektorých to bude obohratá platňa s priemernou hudbou, no pre iných zas výrazná nahrávka s nápadmi, ktoré obohacujú ich novú tvár. Menovať niektoré najlepšie skladby je podľa mňa zbytočné, album ma baví celý tak ako je postavený, nevravím, že sem tam nezacítim sterilnejšie momenty, no tie sú vždy vyvážené perfektnými melódiami. Novinka sa mi síce nepáči až tak ako posledný album Necrophobic, no musím povedať, že čo sa kvality týka, UNLEASHED idú stále dopredu.