RITUAL CHAMBER „The Pits of Tentacled Screams“, self released, Demo ´13, USA
RITUAL CHAMBER vznikli minulý rok v San Franciscu v štáte California, ide o jednočlenný projekt alebo kapelu, kde má všetko pod záštitou Numias, pôvodom Talian. Tento chlapík sa už mihol v takých kapelách, ako DRAWN AND QUARTERED, INFESTER, ABAZAGORATH, EVOKEN, FUNEBRARUM a dokonca aj MEAT SHITS a ďalšie, to už o niečom svedčí. Pôsobil vždy v nejakej kapele ako jeden z viacerých, no jeho presné predstavy o spráchnivenom Death Metale zrejme stelesňuje až táto mršina, ktorej názov hovorí za všetko. Kapela mi tak trochu pripomína nielen štýlom hudby ale aj tým, že jeden človek má všetko na starosti kapelu, SYMPTOM. RITUAL CHAMBER je jedna zdochýnajúca hrôza zakopaná hlboko v rašeline. Mnohé kapely sa snažia sprostredkovať vo svojej hudbe čo najstrašidelnejšie a najtemnejšie pocity, mnohým sa to darí veľmi dobre, iným menej a niektorým to vôbec nejde a vzniká len fraška. Numiasova vízia Death Metalu je úchvatná a fascinujúca, pritom je všetko tak jednoduché. Ozvenou nasiaknuté tremolá akoby boli fakt nahraté v nejakej jaskyni alebo hlbokej jame (The Pits of Tentacled Screams), zvuk je pokrytý hnusnou špinou a zo všetkého lezie atmosféra, o ktorej sa mnohým môže len snívať. Na to, že sa jedná o prvotinu a Numias zvládol všetky nástroje vrátane bicích, skladám pomyselný klobúk a demo ma posiela do kolien. Ako som už spomínal, Numias používa hlavne ničivé a mučivé tremolá, ktoré tak trochu môžu pripomínať GRAVE MIASMA, nevyhýba sa však ani zasekávačkám, ale ani púšťaním riffom. Z gitár ide neuveriteľná miazmická atmosféra, obludní ghoulovia vychádzajú po nociach zo svojich krýpt, potulujú sa starými nikým nenavštevovanými cintorínmi. Zo zeme sa vyparuje opar mŕtvolnosti a zápach, ktorý sa rozlieha po okolí, neprináša veru nič dobré, nepomôžu ani zariekavacie zaklínadlá, v diaľke počuť zavýjanie psov a aj tí sa majú na pozore. Za najatmosférickejší prvok považujem ale sóla, sú veľmi jednoduché, no o to mocnejšie, mám dojem, že tieto mu pomáhal vymyslieť niekto neľudskej povahy. Niektoré sa tak trochu podobajú na šialené sóla diSEMBOWELMENT, hlavne svojimi pocitmi a charakterom. Sú vrcholom celého záhrobného vyčíňania a aj keď ich tu nie je veľa, pri každom ma mrazí. Sú veľmi dobre zahraté a do celkovej hudby pasujú na 100%, zväčša sú dosť pomalé, akoby sa plazili pomedzi staré stromy v ktorých sa ukrývajú duchovia minulosti. Tempovo je „The Pits of Tentacled Screams“ buď surovo rýchlejšie, alebo pochmúrne pomalšie, miestami sa to opiera až o pohrebný Doom, no vždy je všadeprítomné mocné zlo, ani náznak po niečom pozitívnom. Jednou z najlepších skladieb je prvá The Dawning of A New Inversion, má perfektný ťah ústredného riffu, robustnú melodickú stavbu a hnusné groteskné vibrácie. Basgitara sa záhadne a ťahajúco kriví, vytvára to hrozivý moment, no keď sa vynorí dokola sa opakujúce sólo a do toho duní Numiasov rituálny grciak, dielo je dokonané. Dvojka Glorious Curse of Almighty Death svojim začiatkom môže pripomenúť ranné INCANTATION, myslím, že táto legenda je určitou inšpiráciou pre tento projekt. Takto skladby pokračujú až dokonca, jedna hrozivejšia než druhá, pracuje sa tu so všetkými nečistými praktikami aké môže obskúrny Death Metal ponúknuť. Autenticita neľudskosti a zúfalstva je primárna, ťažko neuveriť, že tento chlap to nemyslí vážne. Jedno z najlepších dem za minulý rok!
5/29:41/ 9,75 Mortuary
https://ritualchamber.bandcamp.com/
RITUAL CHAMBER vznikli minulý rok v San Franciscu v štáte California, ide o jednočlenný projekt alebo kapelu, kde má všetko pod záštitou Numias, pôvodom Talian. Tento chlapík sa už mihol v takých kapelách, ako DRAWN AND QUARTERED, INFESTER, ABAZAGORATH, EVOKEN, FUNEBRARUM a dokonca aj MEAT SHITS a ďalšie, to už o niečom svedčí. Pôsobil vždy v nejakej kapele ako jeden z viacerých, no jeho presné predstavy o spráchnivenom Death Metale zrejme stelesňuje až táto mršina, ktorej názov hovorí za všetko. Kapela mi tak trochu pripomína nielen štýlom hudby ale aj tým, že jeden človek má všetko na starosti kapelu, SYMPTOM. RITUAL CHAMBER je jedna zdochýnajúca hrôza zakopaná hlboko v rašeline. Mnohé kapely sa snažia sprostredkovať vo svojej hudbe čo najstrašidelnejšie a najtemnejšie pocity, mnohým sa to darí veľmi dobre, iným menej a niektorým to vôbec nejde a vzniká len fraška. Numiasova vízia Death Metalu je úchvatná a fascinujúca, pritom je všetko tak jednoduché. Ozvenou nasiaknuté tremolá akoby boli fakt nahraté v nejakej jaskyni alebo hlbokej jame (The Pits of Tentacled Screams), zvuk je pokrytý hnusnou špinou a zo všetkého lezie atmosféra, o ktorej sa mnohým môže len snívať. Na to, že sa jedná o prvotinu a Numias zvládol všetky nástroje vrátane bicích, skladám pomyselný klobúk a demo ma posiela do kolien. Ako som už spomínal, Numias používa hlavne ničivé a mučivé tremolá, ktoré tak trochu môžu pripomínať GRAVE MIASMA, nevyhýba sa však ani zasekávačkám, ale ani púšťaním riffom. Z gitár ide neuveriteľná miazmická atmosféra, obludní ghoulovia vychádzajú po nociach zo svojich krýpt, potulujú sa starými nikým nenavštevovanými cintorínmi. Zo zeme sa vyparuje opar mŕtvolnosti a zápach, ktorý sa rozlieha po okolí, neprináša veru nič dobré, nepomôžu ani zariekavacie zaklínadlá, v diaľke počuť zavýjanie psov a aj tí sa majú na pozore. Za najatmosférickejší prvok považujem ale sóla, sú veľmi jednoduché, no o to mocnejšie, mám dojem, že tieto mu pomáhal vymyslieť niekto neľudskej povahy. Niektoré sa tak trochu podobajú na šialené sóla diSEMBOWELMENT, hlavne svojimi pocitmi a charakterom. Sú vrcholom celého záhrobného vyčíňania a aj keď ich tu nie je veľa, pri každom ma mrazí. Sú veľmi dobre zahraté a do celkovej hudby pasujú na 100%, zväčša sú dosť pomalé, akoby sa plazili pomedzi staré stromy v ktorých sa ukrývajú duchovia minulosti. Tempovo je „The Pits of Tentacled Screams“ buď surovo rýchlejšie, alebo pochmúrne pomalšie, miestami sa to opiera až o pohrebný Doom, no vždy je všadeprítomné mocné zlo, ani náznak po niečom pozitívnom. Jednou z najlepších skladieb je prvá The Dawning of A New Inversion, má perfektný ťah ústredného riffu, robustnú melodickú stavbu a hnusné groteskné vibrácie. Basgitara sa záhadne a ťahajúco kriví, vytvára to hrozivý moment, no keď sa vynorí dokola sa opakujúce sólo a do toho duní Numiasov rituálny grciak, dielo je dokonané. Dvojka Glorious Curse of Almighty Death svojim začiatkom môže pripomenúť ranné INCANTATION, myslím, že táto legenda je určitou inšpiráciou pre tento projekt. Takto skladby pokračujú až dokonca, jedna hrozivejšia než druhá, pracuje sa tu so všetkými nečistými praktikami aké môže obskúrny Death Metal ponúknuť. Autenticita neľudskosti a zúfalstva je primárna, ťažko neuveriť, že tento chlap to nemyslí vážne. Jedno z najlepších dem za minulý rok!
5/29:41/ 9,75 Mortuary
https://ritualchamber.bandcamp.com/
