NAGA „Inanimate“, Everlasting Spew Records, Promo EP´17, ITA

Rovnaký prípad ako splitko Mörkhimmel / The Tower, dostal som promo CD na recenziu na festivale, na obálke priložený papierik Black / Doom Metal. No čo len s tým? Kapela pochádza z Talianska a doteraz zaznamenali len EP „Naga“ a debut „Hén“. Novinka „Inanimate“ vyšla síce minulý rok ako vinyl v limitovanom počte 100 kusov pod Lay Bare Recordings, no tento rok bolo spravené digital a CD vydanie u Everlasting Spew Records. O kapele som nemal šajnu doteraz a taktiež by som sa k nej veľmi ťažko niekedy vôbec dostal. Kapela sa pohybuje v kalných a hlbokých vodách Sludge / Doom Metalu čo absolútne nie je moja parketa. Novinka obsahuje len 3 skladby a cover verziu od Fang, uf, tiež netuším čo je to za kapelu, skúšal som niečo hľadať, ale bez výsledku. Obal je celkom zaujímavý, predstavujúci 2 postavy zrejme už dávno nežijúce, predpokladám, že ide o fotku z nejakej starej krypty, alebo svätyne, no pôsobí to dosť temne a atmosféricky. Začal som teda „Inanimate“ počúvať. Prvá skladba Thrives a už od začiatku sa na mňa valí pomalá, statická a hypnotická temnota, riff sa stále točí dokola, prichádza ďalšia pasáž a zas sa opakuje pôvodná, a takto sa to strieda. Na to, že ide o dosť jednoduchú štruktúru skladby a primitívnejšiu harmóniu, má táto vec celkom ťažkú a zhubnú atmosféru nakazenú niečím tajomným a bizarným. Špinavý a rozoklaný zvuk gitár, dosť hlučné, ale tiež špinavo ozvučné bicie, basa sa preplieta potichu pomedzi tieto 2 nástroje. Postupne skladba mení charakter, prichádza viac inštrumentálej hry, štruktúra sa viac rozvetvuje, celkom zaujímavé. Temný charakter ich hudby robí z ich produkcie zvláštny zážitok, dôraz je čisto kladený na atmosféru a napätie či dramatickosť. Druhá skladba Hyele je ladená do vyšších tónov, gitary sú viac tremolové, tiež ponúkajú až šamansky opakujúce témy striedajúce sa s iným motívom. Skladba znie dosť masívne aj napriek svojej jednoduchosti, hlavne zvuk bicích zahlcuje väčšinu priestoru soundu, ale aj basa má dobrý podiel. V polke skladby sa ozýva nejaký zvláštny hlas, alebo nástroj, neviem to plne identifikovať, zvláštna melódia môže byť buď monotónne vytvorená ľudským hlasom, alebo to môžu byť klávesy, temne podtrhujúce celú sneť tejto záhuby. Podobne ako v prvej skladbe, aj tu sa druhá polka skladby stáva viac inštrumentálnejšou, spev miestami utícha, aj keď ku koncu sa vracia. Hyele je cez 10 minút trvajúca kompozícia, má silne ťahavý a ťažký podtón, drásavé Sludge vyznenie a temnota sa valí na vás ako ranná jesenná hmla. Poslednou autorskou skladbou je Loner. Tu sa tempo trochu vygraduje už od začiatku do agresívnejšieho charakteru, o niečo dynamickejšia hra na bicie, činely to ešte viac zahusťujú, no v gitarách už nie je toľko pochmúrneho zatemnenia, táto skladba je snáď typickejším príkladom Sludge / Doom štýlu, osobne sa mi táto skladba vďaka tomu páči najmenej z tohto EP, je taktiež najkratšou skladbou. Vokál je celkom ťažké opísať, určite je temný, ale aj agresívny, je to určitý druh kričania, ktorý tak trochu spadá do Black Metalu, ale nie je to klasické čierne hrdlo, frázovanie a energia je možno trochu až HC, pritom nejde vyslovene o HC kričanie plné energie, v hlase je cítiť zúfalstvo a šialenstvo. Vokál je trošku utopený, no na druhej strane je dobre počuteľný. Posledná cover verzia od Fang mi pripomína najviac skladbu Loner, tiež tu nie je veľa atmosférických riffov a valivej temnoty ako v prvých dvoch, ide viac o dynamickú a rytmickú skladbu s húpanými gitarovými motívmi, opakujúcimi sa variáciami. Texty NAGA sú okultné, čo sa u mňa určite počíta. Celkove som nakoniec toto EP prežil na to, o akú hudbu sa jedná, dokonca sa mi niečo aj páči, aj keď mnoho podobných kapiel by som asi nezvládol počúvať.